Suchá ihla

Technika je známa už od 17. storočia ktorá sa vyznačuje mäkkými líniami, malebnými tónmi plôch vytvorenými rytím grafickej ihly do mäkkej kovovej dosky.

Dĺžka rúčky: 11 cm

Dĺžka ihly: 2 cm

Technika suchej ihly je typ lineárnej rytiny, ktorá však namiesto rydiel používa oceľovú ihlu na vyrývanie do hladkého povrchu medenej, prípadne zinkovej dosky. Názov vznikol z toho, že sa jedná o suchý proces bez použitia kyseliny. Ihlu pri kresbe držíme ako ceruzku. Hĺbka rýh, ktoré takto vznikajú v kove je priamo úmerná tlaku vyvíjanému na ihlu a ostrosti jej hrotu. Po obidvoch stranách vrypu sa súčasne vytlačuje kov v podobe mierneho výstupku, tzv. grátku, ktorý je typickým prvkom tejto techniky. Pri vyfarbovaní rytín totiž zadržuje farbu na okrajoch čiar a často tak kreslí viac, ako farba obsiahnutá v priehlbinách. Vyrytá kresba potom vyzerá mäkko, bez ostrého ohraničenia a dostáva zamatový vzhľad. Opravy príliš tmavých častí rytiny sa vykonávajú škrabkou a hladítkom. Pri tejto technike možno zatieraním a nanášaním farby viac než pri iných technikách ovplyvniť kvalitu výtlačku. Grátok sa pri každom natieraní farby rýchlo znižuje a preto je možné vytvoriť celkový náklad najviac približne 30 otlačkov.